Dala si si niekedy takúto otázku? Alebo si ju možno kladieš práve teraz. Možno do Teba rýpe okolie prečo to svoje dieťa takto vláčiš…
A ja sa pýtam prečo si túto otázku vlastne v našej spoločnosti kladieme. Zvláštne ako sa časom všetko mení a nemáme problém s tým, aby už malé deti čumeli denne na telku, ale nad tými najprirodzenejšími vecami ako sú napríklad dojčenie a nosenie sa pozastavujeme a pýtame sa ČI je to vôbec vhodné a za akých podmienok, ako dlho a prečo vlastne deti nosiť.
Ešte moja babka nosila svoje deti, v obyčajnej chustke na pole. Je mi veľmi ľúto, že som nemala možnosť ju poznať (zomrela keď som mala rok). Čo by som za to dala keby som si s ňou mohla pokecať o nosení, ako nosievala ona, ako nosenie vnímala. Aj dom, v ktorom bývala sa stihol predať keď som bola ešte dieťa a som si istá, že nejaká chustka tam bola. Kiežby sa predával neskôr a ja by som si ju nechala na pamiatku…
Ale späť k téme 🙂 Nosenie kedysi brali ľudia automaticky, bola to forma starostlivosti o deti, matky mohli ďalej robiť čo bolo treba a zároveň sa nemuseli báť o svoje dieťatko, pretože ho mali stále pri sebe. Mohli ho kedykoľvek nadojčiť a celkovo im to uľahčovalo spôsob života.
Ešte dávnejšie to bol doslova spôsob ako mohlo dieťa prežiť – jedine na tele matky (prípadne iného človeka). Aj dnes napríklad v kmeňoch v južnej Amerike či Afrike to platí; ak by bolo dieťa položené na zemi, veľmi ľahko by ho mohlo niečo pohrýzť, ublížiť či nebodaj zožrať.
A ono je to zakódované aj v našich génoch, v deťoch – keď sú položené, plačú, pretože je to varovný signál, že sú v ohrození a volajú o pomoc niekoho, kto by ich zobral a zachránil.
Bohužiaľ, prišla doba kedy sa vo vyspelých (naozaj vyspelých? v tomto kontexte to znie priam ironicky) krajinách propagovala celková separácia matky od dieťaťa, čo spôsobilo aj to, že deti boli menej a menej dojčené (dojčenie a časovanie nejde dokopy) a neboli nosené.
Vďačíme za to Erike Hoffmann – žene, ktorá mala dve deti a narodili sa jej dvojčatá. Chcela ich mať pri sebe, ale zároveň sa starať aj o prvé dve deti a domácnosť. Dostala sa jej do rúk kniha o deťoch a všimla si tam obrázok dieťatka v šatke. Úplne ju to nadchlo, začala zisťovať viac. Spomenula si na mexickú látku, ktorú jej kedysi priniesol kamarát a začala to skúšať s ňou. Vďaka noseniu sa vedela postarať o deti, ale aj urobiť všetko potrebné.
Ako moderná Nemka rozmýšľala ako šatky prispôsobiť moderným ženám a vymyslela verziu dlhej šatky (tak ako ju poznáme dnes), ktorá je tkaná špeciálnym spôsobom. Tým, že bývala na dedine, svojimi prechádzkami v šatke vzbudzovala veľkú pozornosť a čoskoro sa dostala do tlače a televízie. V roku 1972 založila značku Didymos a šatkám sa venovala naplno 🙂 Značka Didymos funguje doteraz, vyrába nielen šatky, ale aj nosiče a vedie ju už jej dcéra Tina.
Erike Hoffmann vďačíme takisto aj za niektoré úväzy, ktoré dnes poznáme, napríklad aj za najzákladnejší Kríž s kapsou dnu. Vďačíme jej za to, že počúvala svoje srdce a skúšala to a priviedla nosenie do pohodlnej podoby. Za to, že ho spropagovala v Nemecku, odkiaľ sa to následne šírilo ďalej po Európe. Úžasné, však?
Možno si teraz vravíš, že pekný príbeh, ale stále nemáš odpoveď na otázku prečo nosiť (či už pre seba alebo pochybovačné okolie). Samozrejme, nenechám to len pri tom, že sa to robilo odjakživa a uľahčovalo to život. Tento úvod však považujem za dôležitý.
Dôvodov prečo nosiť je veľa a zároveň žiaden. Asi tak ako keď sa opýtame prečo je dobré mať teplotu 36,5 °C. Je mi však jasné, že v dnešnej dobe potrebujeme aj odpoveď na túto otázku – minimálne sa o tom uistiť 🙂 Tak sa na to poďme pozrieť:
Nosenie je 1 zo základných potrieb dieťatka. Ako som už spomínala, dieťa potrebuje cítiť mamu, potrebuje sa cítiť v bezpečí. Ako povedal detský lekár a psychoanalytik Donald W. Winnicott:
„Bábätko neexistuje. Existuje len bábätko a niekto ďalší.“
Čo to znamená? Bábätko by bez starostlivosti neprežilo. Okrem nakŕmenia a prebalenia potrebuje aj dotyk, pohladenie, lásku. Potrebuje cítiť, že je v bezpečí. Toto mu najlepšie zabezpečí maminka tým, že si ho dá na seba. Bábätko tak počuje tlkot jej srdca, jej dych, cíti jej vôňu. Keď sa s ním pohybuje, cíti tie isté pohyby ako keď bolo v brušku. Toto všetko je mu známe, je to preňho dôverne známe prostredie, a tak vie, že je v bezpečí a je spokojné.
Pri nosení bábätku takisto regulujeme našim telom teplotu jeho telíčka, regulujeme jeho srdcovú činnosť a dýchanie.
Nosené bábätko má nielenže poruke zdroj mliečka, ale to, že sa nosí, že je v kontakte so svojou maminkou, vplýva pozitívne aj na tvorbu mlieka. Telo ženy reaguje na to či cíti bábätko alebo nie. Ideálne je aspoň zo začiatku mať bábätko v kontakte koža na kožu, čo sa doma dá praktizovať úplne bez problémov. Tým, že to budeš praktizovať počas nosenia, sa zároveň vieš aj pokojne najesť, ísť na WC…
Grckajúce bábätká veľmi dobre reagujú na to ak sú nosené a veľakrát to ich grckanie zmierni. Ono to koniec koncov nie je nič zlé pokiaľ dojčenie funguje ako má a bábätko prospieva, ale nie je to ani nič príjemné a určite sa každá maminka poteší ak sa to aspoň trošku obmedzí. Bábätko môžeš v šatke či nosiči pokojne už aj dojčiť. Tým pádom sa s ním po nadojčení už takmer nemanipuluje a vygrcká menej.
Toto je naozaj potvrdené! Skúmali to antropológovia a zistili, že nosené deti plačú len niekoľko minút denne zatiaľ čo nenosené deti aj niekoľko hodín.
Bábätko plačom komunikuje, dáva najavo svoju nespokojnosť a našou povinnosťou je naplniť mu jeho potreby. Nie, bábätká nás nijak nemanipulujú – oni totižto toho nie sú ani schopné, pretože na to, aby mohli manipulovať nemajú ešte dovyvíjaný mozog.
Oni len niečo potrebujú (papať, kakať, prebaliť…) a tým, že my im tieto potreby budeme napĺňať, ich budeme uisťovať, že sa na nás môžu spoľahnúť, že ich ľúbime a že svet je bezpečné miesto. Toto prispeje k tomu, že sa z nich stanú dospelí, vyrovnaní jedinci.
Jednoducho už len tým, že menej plačú, tak majú viac času skúmať okolie. A nie len to. Nosené dieťatko má väčší rozhľad, preto si môže vyberať čo bude skúmať. Práve táto možnosť rozhodnúť sa je veľmi dôležitá a podporuje schopnosť dieťatka učiť sa.
Bábätko svojím narodením prichádza do úplne nového prostredia a má veľkú potrebu sa na toto prostredie adaptovať. Avšak potrebuje k tomu našu pomoc.
Uvediem možno trochu extrémny príklad, ale zoberme si deti v detskom domove, deti, ktoré sú veľakrát položené v postieľke a vyberané takmer len na kŕmenie a prebalenie. Takéto deti si môžu vybudovať rušivé formy správania, či už úzkostlivé satie palca, hojdanie sa spredu dozadu, trhavé pohyby, prerušovaný spánok… Keď sa musia samé upokojiť, mrhajú na to neskutočnú energiu, ktorú by inak mohli využiť na svoj rast a rozvoj.
Jeden fakt, na ktorom sa zhodnú všetci výskumníci je, že pre optimálny vývoj bábätka po emocionálnej, intelektuálnej ako aj fyziologickej stránke, je potrebná neustála prítomnosť matky. A to je práve najväčšou výhodou nosenia 🙂 Matka vie včas reagovať na potreby svojho bábätka a napĺňať mu ich.
Určite si už počula aké je nosenie nevhodné, bábätko je tam neprirodzene skrčené, chúďatko a podobne. A vieš čo? Je to presne naopak 🙂 Ak dieťatko nosíš vo vhodnej nosiacej pomôcke a používaš ju správne, nosenie je pre Tvoje dieťatko zdravé.
Pozitívne vplýva na vývoj bedrových kĺbov (pri nosení nemusíš ani baliť naširoko) a takisto aj na chrbticu bábätka, ktorá je pri narodení v kyfóze (teda v tvare písmena C) a až postupne ako sa bábätko vyvíja prechádza do lordózy (Skové zakrivenie ako máme my dospelí)
Preto keď svoje dieťatko nosíš, ako novorodenec bude mať pri nosení chrbátik úplne zaguľatený a postupne sa to zaguľatenie bude zmierňovať.
Áno, nosené bábätko sa bežne socializuje. Tým, že je takmer úplne na úrovni nás dospelých, vidí nám na tvár, do očí, vidí na ústa, má pocit, že je súčasťou našich konverzácií s inými ľuďmi. Všetko takto vidí, prežíva, viac si uvedomuje tvár rodičov, ich pohyby či ich vôňu. Takisto aj rodičia keď nosia svoje dieťatko, automaticky sa mu viac prihovárajú, interagujú s ním.
Už len obyčajné umývanie riadu je pre nosené bábätko (ktoré napríklad aj cíti vôňu prípravku na riad) iným zážitkom ako pre bábätko, ktoré je položené ďalej v postieľke. Dieťatko sa naučí viac v náručí aktívne žijúcej osoby.
Prostredie a zážitky z daného prostredia stimulujú bábätku nervovú sústavu, čím sa jeho mozog vyvíja. Nosenie pomáha tomu, aby sa jednotlivé nervy správne poprepájali. Tým, že je bábätko nosené, je aktívne zapojené do života svojich rodičov, ale zároveň aj chránené pred negatívnymi podnetmi ako aj pred tým, že by bolo vystavené príliš veľa podnetom. Normálne zvuky prostredia môžu na jednej strane dieťatko veľa naučiť, ale na druhej strane ho môžu aj vyrušovať.
Ak je bábätko samé, nemá sa ako vyhnúť rušivým zvukom prostredia. Ak svoje bábätko nosíš, je u Teba v bezpečí, vieš mu jednotlivé zvuky filtrovať a ak sa objaví rušivý zvuk, máš možnosť dať svojmu bábätku signál, že je to v poriadku a nemusí sa báť.
Nosené detičky sú takisto súčasťou rôznych konverzácií dospelých, čo má veľmi pozitívny vplyv na vývoj ich reči. A nie len rečí, ale učia sa aj ďalšiu dôležitú vec – počúvať.
Toto nemôže poprieť snáď nikto. Nosenie je mega praktické. Nemusíš riešiť či pôjdeš bezbariérovým autobusom / vlakom, či Ti bude mať kto pomôcť, či tam nebudú schody, kam na výlet, aby ste mohli ísť aj s kočiarom… So šatkou či nosičom sa dostanete všade! Navyše tak aj prakticky nadojčíš, dokonca tak, že si nikto nič nevšimne a bábätko si pri nosení môže aj pospať – kedykoľvek a kdekoľvek.
Matka sa má obetovať pre dieťa a prispôsobiť mu svoj život, veď ho chcela. Vážne? Na jednej strane áno, bábätko zmení život, treba mu napĺňať rôzne potreby a prispôsobiť sa im, ale vďaka noseniu a dojčeniu to môže byť jednoduché a ešte aj Ty ako maminka si môžeš prísť na svoje.
Aj matka sa potrebuje socializovať, nie byť zavretá v nejakej svojej bubline. Stačí zavolať kamoške, dať dieťatko do šatky a môžete ísť spolu na prechádzku, na kávu, na výlet, do galérie, na prednášku… Dokonca aj na ples či svadbu a poriadne si to užiť a byť tam pokojne aj do polnoci.
Nie, to bábätko naozaj nemusí spať od ôsmej v svojej postieľke. Jemu stačí, že bude na Tebe, bude mať „poruke“ mliečko a bude spokojné. (Samozrejme hluk môžeš poriešiť protihlukovými slúchadlami.)
Viem o čom hovorím, zažili sme asi 5 svadieb s deťmi a najhoršia (a pre nás aj najkratšia) bola tá prvá s polročným kočiarovým dieťaťom. Svadbu kedy bol môj druhorodený syn novorodenec sme si naopak neuveriteľne užili a on to celé spokojne prespal (a predojčil sa) 🙂
Aj pre Teba je nosenie vhodné. Samozrejme, treba dbať na správne držanie tela, nosiť ergonomicky a bude to fajn. Dokonca ak si pred nosením mávala občas bolesti chrbta, tak možno zistíš, že zrazu ich nemáš. Šatkou / nosičom si chrbát akoby zafixuješ a nehrbíš sa toľko ako zvyčajne, čo Ti prospieva. Túto skúsenosť má dnes už naozaj veľa ľudí.
Nosením si vybuduješ so svojím bábätkom jedinečný vzťah, pretože nosenie (podobne ako dojčenie) pozitívne vplýva na citovú väzbu medzi bábätkom a matkou a takisto podporuje materské kompetencie.
A čo je najviac?
Ten úžasný pocit mať bábätko tak blízko, ovoniavať mu hlavičku, pusinkovať, objímať si ho… proste ho ľúbiť, dávať mu to patrične najavo a užívať si to pokým si to užíva aj ono, pretože raz vyrastie a nebude takýmto prejavom až tak naklonené 😀
A úplne naj je, keď Ti bábätko pri nosení spokojne zaspinká, oprie si o Teba hlávku a Teba zaplaví neskutočný pocit lásky, šťastia, blaženosti, pokoja a vďaky ♥
Pridaj sa k nosiacim maminkám. Garantujem Ti, že neoľutuješ a budeš na vaše prenosené chvíle spomínať s láskou ešte dlhé roky po tom 🙂
Zdroje:
www.pinterest.com
www.didymos.de
www.mamila.sk
www.askdrsears.com/topics/health-concerns/fussy-baby/baby-wearing/benefits-babywearing