Petra Kubíková„Mami, vieš čo? Svet je úžasný! Milujem tento svet! Milujem tento život!“ vyhŕkol na mňa, tuším v pondelok, Jurko.
A ja som si opäť povedala len WOW. Niekedy mám pocit, že mi prišiel miestami robiť kouča či terapeuta 😃 A bola som vďačná a šťastná, že takto vníma svet a svoj život. 🙏
Nejak to vo mne asi doznievalo, lebo od včera cítim obrovskú vďačnosť za všetko. Vďačnosť si píšem každý deň, ale tak, ako od včera, som ju nepreciťovala. Toto je iný level.
Od začiatku roka som bola úplne dole – emočne a psychicky. Teda resp. asi od konca môjho detoxu na šťavách. Pred jeho koncom sa mi začali vyplavovať rôzne emócie. Aj som si poplakala a myslela, že už to bude fajn. Ale nebolo!
Bolo to dosť zlé. Vyplavovali sa mi staré programy a deštruktívne myšlienky ako „Nie som dosť dobrá.“, „Nie som chcená.“, „Nie som milovaná.“ a podobné a mala som pár dní kedy sa mi naozaj nič nechcelo. Prišla som aj na to, z čoho toto všetko pramení, čo je super, pretože to môžem riešiť 😊
Nie, myslím, že to ešte nemám úplne spracované, ale je to lepšie a akosi som naskočila na pozitívnu vlnu a už niekoľko dní mi je naozaj fajn a tento týždeň je to až super – možno aj kvôli Jurkovi a jeho vetám. Keď som ich počula a videla aké má iskry v očiach, s akým nadšením to hovorí. Áno, aj ja to tak chcem mať. Ale nie len v hlave! Chcem to tak naozaj cítiť. 🙏
A od včera naozaj pociťujem tú obrovskú vďačnosť. Nejak som sa asi zastavila a povedala si, že prečo na seba kladiem vždy také nároky. Prečo sa vždy za niečím ženiem? Musím niekomu niečo dokazovať? Že som dosť dobrá? Že som niečoho hodná? Nemusím. A už ani nechcem. 🙅♀️
Veď mám toho toľko! Toľko som už toho v živote dokázala a získala. Mám všetko, čo potrebujem. Naozaj. Nevravím, že niektoré veci nemôžu byť aj lepšie alebo že teraz už nebudem po ničom túžiť, to nie. Posúvať sa chcem a budem, ale keď sa zastavím v prítomnom okamihu, tu a teraz, mám naozaj všetko. 🙏 ❤️
Mám zdravé telo, ktoré mi už toľko rokov slúži. Vidím, chodím, sama dýcham, mám ruky, ktorými môžem urobiť čo potrebujem, objať deti… počujem, môžem jesť… už len toto, to je aký dar! Mám dve úžasné deti. Mám luxus toho, že môžeme byť spolu doma, máme pokojné rána, môžem im ukazovať smer ja, tráviť s nimi kopec času… To je aký dar! A takto by som mohla pokračovať a pokračovať.
Od včera to preciťujem intenzívne a všimla si si v mojich stories aký citát mi prišiel v mojom five minute journal dnes?
„Do not spoil what you have by desiring what you have not; remember that what you now have was once among the things you only hoped for.“
(„Nekazme si to, čo máme, túhou po tom, čo nemáme. Pamätajme, že i to, čo máme teraz, bolo kedysi predmetom našej túžby.“)
A nie, nie je to náhoda. Náhody totiž neexistujú 😉 Ďakujem za tento citát a že prišiel práve dnes. 🙏
Áno, milujem svoj život a som zaňho vďačná! Ďakujem za každý jeden deň, ktorý tu na tejto našej úžasnej Zemi môžem prežiť. (túto vetu som si už veľakrát do five minute journal písala, ale až teraz ju naplno preciťujem.) A ako povedal môj Jurko:
Svet je úžasný! Milujem tento svet! Milujem tento život!
a ďakujem. ĎAKUJEM, ĎAKUJEM, ĎAKUJEM 🙏 ❤️
P.S.: Ak to tak necítiš a chcela by si, skús si písať vďačnosť každé ráno a každý večer. Verím, že po čase to príde a budeš to naozaj aj cítiť. Aj mne to trvalo niekoľko mesiacov, ale tieto dni to naozaj plne cítim – a je to úžasné. Prajem to každej jednej z vás.
P.S.2: Samozrejme, že viem, že na tejto pozitívnej vlne nebudem teraz už do konca života. Určite prídu výzvy, vynoria sa ďalšie veci, ktoré si budem potrebovať spracovať… a možno aj kvôli tomu som toto napísala, aby som si to potom v tých ťažkých chvíľach prečítala a pripomenula, že to bude opäť dobré. Že v živote sa striedajú lepšie a horšie dni a že jediná istota je zmena. No a keď sme dole, tá zmena musí byť k pozitívnemu – odrazíme sa od dna a ideme stúpať 😊 A ak to pomôže aj niektorej z vás, tak budem veľmi, veľmi rada 🙏
