Nosenie detí – romantika či nutnosť? alebo Moje strastiplné začiatky nosenia

Koniec roka 2013. Čoraz viac sa pripravujem na príchod môjho prvého dieťatka, ktoré sa má narodiť vo februári. Viem, že ho chcem určite dojčiť aj nosiť. Surfujem po internete a zisťujem informácie. Od kamošky som dostala tip na web www.mamila.sk, a dojčenie tak mám „vyriešené“ a študujem len tam; informácií je tam až až 🙂 Som za ne vďačná ♥

Ale čo s tým nosením?

Viem, že chcem nosiť a veľmi sa mi páčia šatky. Obdivujem fotky spokojných maminiek a ich bábätiek a všelijaké krásne šatky na nosenie detí. Juj, aj ja budem takto nosiť svoje vytúžené bábätko ♥
Zisťujem kade tade, začiatkom februára sa pridávam aj do jednej nosiacej skupinky, avšak svoju šatku stále nemám. Navyše sa ma začína zmocňovať strach ako vlastne to svoje bábätko chytím len tak bez perinky do rúk, či s ním budem vedieť manipulovať a ako ho vlastne do takej šatky uviažem.

Strach víťazí.

• Ja také malinké bábätko do šatky určite nenaviažem.
• Čo ak tú šatku naviažem zle?
• Môžem mu tým nejak ublížiť?
• A čo ak mi pri viazaní spadne? To by som neprežila.
• A čo môj manžel? Určite aj on bude chcieť nosiť a šatku si isto nenaviaže.
• Nosič bude praktickejší. Zvládnem to s ním určite lepšie ako so šatkou a aj môj manžel bude môcť nosiť nášho synčeka.

Aj Ty máš takéto obavy? Alebo ešte nemáš len proste nevieš ako začať s nosením bábätka? Čítaj ďalej.

Ja som sa pod vplyvom strachu rozhodla nakoniec takto: „Áno, nosič bude pre nás lepší.“

Naozaj?

Ešte pred narodením som si zaobstarala nosič a spokojne čakala kedy príde bábätko a začneme sa nosiť. Jurko sa narodil takmer presne na termín, krásne zdravé bábätko. S dojčením sme trochu zo začiatku bojovali aj keď som si o tom čítala v tehotenstve (dnes už viem, že predpôrodná príprava s poradkyňou pri dojčení by bola lepšia), no nakoniec som úspešne dojčila. Ale držme sa v tomto článku témy nosenia 🙂

Úprimne, ani do nosiča som sa neodvážila dať Jurka úplne malinkého. Prvýkrát tam „išiel“ keď mal asi 3 týždne. Samozrejme, len na chvíľočku, veď len si to tak vyskúšam ako to vlastne funguje, či ho tam viem dať.

O 10 dní neskôr som sa odvážila ísť s ním von, urobiť si také kolečko (mohlo to trvať cca tak 15-20 minút). Poviem Ti ale, bola som z toho celkom v strese. Bola polka marca, nebola som si istá či mu nebude zima, či to celú tú dobu zvládne a nerozreve (musím tu použiť toto slovo, pretože moje deti buď neplakali alebo keď áno, tak to bolo ozaj poriadne 😀 ) sa mi niekde uprostred cesty. Vôbec som si to teda neužila, bola som vystresovaná, ale keďže to celú dobu vydržal, bola som zároveň šťastná, že sme to zvládli.

A tak som bola spokojná, že ok, môžeme sa nosiť. Nebolo to ale každý deň.

Okolo 3 mesiacov sme si prechádzali menším štrajkom, ktorý sme úspešne zvládli a práve vďaka nemu sme sa začali nosiť viac. Nosenie bolo pre mňa navyše veľmi praktické, pretože bývame v bytovke bez výťahu a dennodenne zdolávať schody s kočíkom bolo pre mňa náročné. Tešila som sa, že sa nosíme, ale…

… ten očakávaný pocit neprišiel.

Aký? Snívala som o nosení ako o niečom krásnom, priam romantickom 🙂 Aké to musí byť nádherné mať bábätko tak blízko pri sebe, že ho budem môcť hladkať, pusinkovať a medzi nami bude kopec lásky. Že si to budem vždy náramne užívať a moje bábätko tiež.

A nič. Absolútne nič.

Áno, nosenie sa mi páčilo, pretože bolo praktické, ale miesto kam mal prísť tento úžasný pocit bolo prázdne. Aj tak som však nosila, nakoľko mi to bolo oveľa praktickejšie ako teriganie sa s kočíkom.

Náš prvý nosič

Koncom leta som začala riešiť nastavenie nosiča, pretože so zapnutou opierkou mu už bol akýsi krátky a keď som ju rozzipsovala, tak to bolo zase dlhé. No proste ani tak, ani tak. Nevedela som čo s tým robiť.

Predať ho a vymeniť za nový? Chvíľu nenosiť a počkať kým do neho podrastie?

No ale medzi nôžkami mu to zas bolo už viac-menej ltt. Keďže som nerozhodná a na chvíľu som to aj prestala riešiť, prišiel zrazu október a s ním Medzinárodný týždeň nosenia detí. Konal sa aj u nás v Prešove a už na plagátiku som videla, že bude možnosť vyskúšať si šatku. Tá túžba po šatke bola stále vo mne, nenaplnená. Keď som uvidela túto možnosť, nejak automaticky som sa nastavila tak, že si tam tú šatku proste vyskúšam. Veď tam budú aj nejaké ďalšie žienky a pomôžu mi.

Proste ju musím aspoň vyskúšať a teraz keď je Jurko už väčší tak to určite nejak zvládnem.

Tak sa aj stalo. Keď prišlo ku skúšaniu šatiek, odhodlala som sa a naviazala svoj prvý úväz. Jedna milá žienka nám ho všetkým ukázala a keď trebalo, aj pomohla. Ďakujem Ti, Lenka ♥

Vieš ako som sa cítila? Úplne úžasne. Hrdá, že som zvládla naviazať šatku. A ten pocit! Úplne niečo iné ako v nosiči. WOW!

A vieš ako som tú šatku mala naviazanú? Pozri sa nižšie. Absolútne nedokonalo 😀 A vôbec mi to vtedy nevadilo a užívala som si ten pocit. Z tohto stretnutia som odchádzala s tým, že si musím kúpiť svoju vlastnú šatku.

Môj úplne prvý úväz

 

Ja chcem nosiť už iba takto.

Domov som prišla pomaly levitujúc a keď prišiel manžel domov, s nadšením som mu rozprávala ako som si Jurka naviazala do šatky a aký je to úžasný pocit a potrebujem si kúpiť šatku. Samozrejme, on pri tom poslednom – že si potrebujem kúpiť šatku – už taký nadšený nebol 😀 Každopádne, šatka sa kupovala. A tak prišla ďalšia dilema.

Akú šatku?

Na tom spomínanom stretnutí som začula, že nie hocijaká šatka je dobrá na hocijaké dieťatko. Keďže môj Jurko mal vtedy už 8 mesiacov, nemám si vraj kupovať nejakú úplne tenkú.

Začala som googliť a viac-menej som aj tak pozerala ktorá sa mi páči, veď potom zistím či by bola vhodná aj pre nás. Po istom čase hľadania som našla jednu nádhernú šatku, pri ktorej bol však popis, že je hybridná. To som vôbec nevedela čo znamená, a tak som písala žienke, ktorá to nosiace stretnutie organizovala. Nakoniec som teda túto šatku zamietla. Ďakujem, Táni ♥

Po ďalšom hľadaní som sa beznádejne zamilovala. Ó, áno, to je ona! Túto šatku chcem.
Rozkliknem, pozerám popis a zloženie je bavlna a konopa. Hmm. Píšem teda do nosiacej skupinky a prišlo ďalšie moje sklamanie. Túto by som vraj ako začiatočníčka vo viazaní nenaviazala a odradila by ma. Spätne ale musím uznať, že mali pravdu. V tom čase by som túto šatku nezvládla. Avšak našla si ku mne cestu o pol roka neskôr a zvládala som ju už úplne v pohode.

To je ona – TÁ NAŠA šatka ♥

A vieš čo? Mám ju doteraz. Táto šatka bola proste láska na prvý pohľad a láska na prvé naviazanie. Ako som sa dozvedela neskôr, keď Jurko podrástol, je to aj jeho najobľúbenejšia šatka. Keď mal možnosť vybrať si šatku, vždy siahol po tejto a neskôr keď som nosila Tiborka, nechcel, aby som ho nosila v tejto. Vraj táto je NAŠA šatka ♥ Mám ju teda už vyše 5 rokov a myslím, že z domu nepôjde nikdy; ostane pre vnúčatká 🙂

Späť ale k mojej úplne prvej šatke. Aspoň však vidíš, že výber prvej šatky nie je pre začínajúcu „nosničku“ vôbec ľahká záležitosť. A to ja som si vyberala šatku keď toho bolo na trhu podstatne menej.

Nakoniec som si našla krásnu Didymos-ku, s ktorou sa vraj naučím ľahko viazať a nazatiaľ nám bude dobrá. No, lenže túto, ktorú som si vybrala na Slovensku nikdy nemali, a tak som ju objednávala z Holandska. Vravím, v tej dobe tu nebol až taký výber. Šatka ma síce vyšla trochu drahšie, ale stálo to za to. Bola (a je, aj túto mám stále) nádherná!

Musím takisto uznať, že sa s ňou viazalo ozaj príjemne a každým naviazaním vyzeral môj úväz lepšie a aj mi to išlo ľahšie. Bolo to aj tým, že táto šatka je tenká, z čistej bavlny. Pretože šatky môžu byť vyrobené z rôznych materiálov. Ak Ťa to zaujalo, môžeš si prečítať aj môj článok PRÍMESI alebo Z čoho vzniká šatka na nosenie detí 🙂

Postupne som sa na workshopoch naučila aj grify ako s tou šatkou pracovať, aby to bolo ešte pohodlnejšie.

Táto bola nakoniec moja úplne prvá šatka. (foto z workshopu)

 

So šatkou som začala nosiť oveľa viac.

Nosili sme sa každý deň a bolo to úžasné. Konečne s tým mojim vysnívaným pocitom. Jurko začal byť oveľa (s)pokojneší a obaja sme si to užívali. Dokonca začal zaspávať iba v šatke, čo bolo pre mňa rýchle, jednoduché a praktické.

O pár mesiacov som si kúpila ešte aj ring sling (veď predsa ho budem potrebovať keď začne chodiť a v lete) a aj ďalšie šatky. Náš prvý nosič som nakoniec vymenila za iný, ktorý sa mi síce veľmi páčil, ale nakoniec mi bol ešte nepohodlnejší ako ten prvý 😀 Nuž čo, som proste šatková. Tieto ďalšie výbery už boli podstatne ľahšie. Najťažšie to bolo s tou prvou šatkou na začiatku. Koniec koncov, začiatky sú (asi) vždy náročné 🙂

Čo by som Ti teda poradila ak s nosením ešte len začínaš?

• Priprav sa na nosenie. 
  Ideálne už počas tehotenstva. Ale nikdy nie je neskoro 🙂 Podľa mňa Ti príprava (či už na nosenie alebo aj dojčenie) dá veľa, budeš si tým istá a vyhneš sa mnohým problémom.
• Poriadne si premysli či budeš nosiť v šatke alebo nosiči.
  Šatky sa naozaj netreba báť. Keď som to nakoniec zvládla aj ja, zvládneš to aj Ty. Je univerzálnejšia ako nosič a najmä pre tie najmenšie bábätká aj vhodnejšia.
• Vyber si tú správnu šatku / nosič.
  Nehanbi sa poradiť sa. Bola by škoda ak by si si kúpila nevhodnú šatku či nosič, ktoré by Ťa od nosenia odradili.
• Nezľakni sa svojho prvého úväzu / nastavenia nosiča
  Každá sme raz začínali nosiť. To, že Tvoj prvý úväz nebude dokonalý, vôbec nič neznamená. Každým naviazaním Ti to pôjde lepšie, ľahšie a rýchlejšie.
  Nepodarilo sa Ti na prvýkrát dobre nastaviť nosič? No a čo. Skús sa „pohrať“ s nastavením a nabudúce bude lepšie. A ak nie, stále máš možnosť obrátiť sa na poradkyňu pri nosení a spolu to zvládnete.
• Ak Ti Tvoja momentálna nosiaca pomôcka nevyhovuje, vymeň ju za inú.
  To, že si si vybrala nejakú nosiacu pomôcku, neznamená, že v nej teraz musíš nosiť ak Ti nevyhovuje. Alebo ak nevyhovuje Tvojmu bábätku. Stále máš možnosť vymeniť ju za inú 🙂

Podľa mňa, príprava je základ. Mnoho vecí Ti uľahčí. Mne pri nosení veľmi pomohlo to nosiace stretnutie a následné workshopy. Keby som bola mala možnosť absolvovať kurz ohľadom nosenia detí, určite by som to využila a som si istá, že by naše začiatky vyzerali úplne inak.

Ja som tú možnosť vtedy nemala. Ty tú možnosť teraz už máš. Využi ju 🙂