Dnes už viem ako na to, aby bolo bábätko spokojné a zároveň aby som ja mala voľné ruky, mohla si porobiť čo treba či ísť kedykoľvek kamkoľvek a užívala si svoj život naďalej, aj keď je už zo mňa maminka.

Je úžasné stretnúť sa s kamoškou, vybehnúť len tak do mesta, ísť na výlet či túru, na svadbu a zároveň sa vedieť bez ťažkostí postarať o bábätko - pretože vďaka noseniu má všetko čo potrebuje - maminku, zdroj mliečka poruke a takisto aj možnosť spať koľko potrebuje bez ohľadu na to kde sa práve nachádza.

Viem, že aj ako maminka mám slobodu ísť kedykoľvek kamkoľvek chcem.
Naplňuje ma keď môžem k tomuto inšpirovať aj ďalšie nesmelé maminky, z ktorých sa stanú šťastné, sebavedomé ženy-matky, ktoré vedia, že práve ony sú tá osoba, ktorá sa vie najlepšie postarať o ich bábätko.

Ako to už väčšinou býva, s príchodom môjho prvého dieťaťa na svet prišla do môjho života veľká zmena. Bola som mladá, vystresovaná matka, ktorá sa síce na svoje prvé bábätko veľmi tešila, ale zo začiatku sa ho bála vôbec chytiť do rúk. Bála som sa ho kúpať, snažila sa robiť všetko čo najlepšie, len aby bol spokojný a neplakal. Dosť som sa zaoberala dojčením - aby fungovalo, aby mal dosť mliečka.

Takisto som riešila aj to ako sa s Jurkom vôbec dostať von, pretože bývame v bytovke bez výťahu. Vyhýbala som sa autobusom, schodom a podobným prekážkam, ktoré by som sama s kočiarom nezvládla - veď čo ak by tam nebol nikto ochotný mi pomôcť?

Snažila som sa vypočítať si kedy a na ako dlho s ním môžem ísť von, aby sme to stihli do ďalšieho dojčenia, prípadne kde v danej lokalite bude nejaká lavička, na ktorej by som ho mohla nadojčiť. Ako matka som sa cítila neschopná, veľakrát v strese, nerozumela som svojmu bábätku.

Spomenula som si na nosič, ktorý som ešte v tehotenstve kúpila a aj keď som z neho mala obavy, rozhodla som sa ho vyskúšať a vkladala som doňho svoje nádeje.

Nosič som prvýkrát vytiahla keď mal Jurko necelý mesiac. Hoci to pre mňa nebolo najľahšie, nejako som ho tam podľa návodu dala a mohli sme sa začať nosiť. Najprv pre istotu len doma, potom okolo bytovky a až tak som si trúfla na dlhšiu trasu. Bolo to pre mňa veľmi praktické a tešila som sa, že sa nemusím po schodoch terigať s kočiarom.

Ten pocit však neprichádzal

Aj keď to bolo praktické a istým spôsobom som sa z nosenia tešila a uľahčovalo mi to život, ten pocit - pocit neskutočnej lásky a blízkosti s mojím bábätkom - akosi neprišiel. Istým spôsobom som teda bola z nosenia sklamaná.

Prišiel október 2014 (kedy mal môj Jurko 8 mesiacov) a s ním aj Medzinárodný týždeň nosenia detí (MTND), o ktorom som sa dozvedela z plagátika. Aj u nás v Prešove sa pri tejto príležitosti konala akcia a na plagátiku sa písalo, že bude možnosť vyskúšať si šatku.

Ja to proste musím skúsiť!

Šatky ma lákali už v tehotenstve, vždy sa mi to páčilo, ale strach ma nakoniec prinútil kúpiť si nosič. Aj keď som už nosila v nosiči, stále som tú šatku mala kdesi v hlave. Preto som sa rozhodla na tú akciu ísť a išla som tam odhodlaná si šatku vyskúšať. A aj som tak urobila. A vtedy to prišlo.

WOW. To je ten pocit! Presne toto som od nosenia očakávala. To je predsa úplne niečo iné. Vďaka tomuto u mňa nastal zlom.
Kúpila som si svoju prvú šatku, začala som Jurka nosiť oveľa viac, z Jurka bolo (s)pokojnejšie bábätko.
Začala som sa stretávať s nosiacimi maminkami, skúšať všelijaké úväzy so šatkou, testovať rôzne šatky... O rok na tom som bola ja jedna z organizátoriek akcie pri príležitosti MTND.

Začala som skúšať aj nosiče, pretože som cítila, že tomuto by som sa chcela venovať (deti som milovala odjakživa!) a uvedomovala som si, že ako poradkyňa potrebujem mať vedomosti a skúsenosti aj s nosičmi - veď som sa s maminkami už stretávala a videla som, že niektorým nevyhovuje práve šatka a majú to presne opačne ako ja.

Postupne prišiel aj nápad s e-shopom, aby som mohla rovno aj ponúkať kvalitné a overené nosiace pomôcky, a tak vznikol môj internetový obchodík, ktorý bol spustený v októbri 2015.

Aj keď som absolvovala rôzne workshopy ohľadom nosenia detí, svoj 1. kurz pre poradkyňu nosenia detí ("V bavlnce") som absolvovala až v januári 2016. Od vtedy som absolvovala ešte kurz od o.z. MAMILA, ktorý mi takisto veľa dal.
Na nezaplatenie sú však aj moje osobné skúsenosti, pretože rukami mi už prešlo mnoho rôznych šatiek a nosičov.

V roku 2016 prišiel na svet môj druhý syn Tiborko, ktorý však prišiel predčasne, a tak som chtiac-nechtiac nadobudla skúsenosti aj s nosením predčasne narodeného dieťatka.

Dnes učím maminky ako a v čom nosiť svoje bábätká formou individuálnych osobných poradenstiev a podporných skupín nosiacich rodičov. Naďalej aj predávam pomôcky na nosenie detí či rôzne doplnky k tomu, ktoré mám sama otestované, a tak viem, že ich môžem s pokojným svedomím predávať, pretože sú ozaj kvalitné a vhodné na správne nosenie detí tak, aby to bolo aj zdraviu prospešné.

Už sa teda nemusíte trápiť výberom tej vhodnej nosiacej pomôcky z toho obrovského množstva, ktoré je dnes na trhu, s jej správnym použitím či tým ako sa o túto pomôcku vhodne starať alebo ako obliecť bábätko, aby mu pri nosení nebolo horúco či zima. Ja s tým mám naozaj bohaté skúsenosti. Mám otestovaných vyše 40 ergonomických nosičov a šatiek radšej ani nepočítam 🙂

Dovoľte mi, aby som Vám poradila a čas, kedy by ste sa nad týmto všetkým trápili, radšej vedome venujte svojmu milovanému bábätku ♥

Petra